KRÁČAJ ĎALEJ
Vstávam a znovu padám, to som ja. Cítim sa ako na horskej dráhe. Málokedy príde deň, kedy by moje nálady nekolísali. Ešte stále sa s tým učím žiť, nie je to však jednoduché. Temné myšlienky ma pokúšajú, niekedy mi nedajú spávať. Stane sa, že sa budím spotená zo svojich nočných mor, ktoré si ledabolo po prebudení pamätám. Málokedy zaspávam s úsmevom na perách, no vždy zaspávam s vďakou. S vďakou, ktorá patrí aj mne, môjmu telu i môjmu vnútru. S tou, ktorá ma posúva vpred a nedovolí mi stáť na mieste. Každý večer, pred spaním, ďakujem za všetko, za dobré i zlé veci, ktoré sa mi behom dňa prihodili. No hlavne ďakujem za život. My, ľudia, máme tendenciu občas niektoré situácie vyhrotiť, najmä ženy. Neurazte sa, je to pravda, poznáme sa. A potom, akoby sa zastavil čas, všetko sa začne točiť len okolo tej jednej veci, ktorá vás práve nasrdila, sklamala, zničila, podviedla, oklamala, nevydarila sa. Jedna jediná vec a naša dobrá nálada môže byť rázom preč. Týmto celým chcem povedať len jednu vec, kráčajte. Kráčajte svojim životom ďalej a hrdo, aj keď vám občas hádže polená pod nohy. Nie vždy to je ideálne, nie vždy to je ľahké, ale musíte sa postaviť svojim problémom tvárou v tvár a zničiť ich. Vypustiť ich z mysle. Odísť od nich. Nenechať ich, aby sa s vami zahrávali, vy nie ste bábika na hranie. Ste hodnotný človek, ktorý si zaslúži pokoj, mier, šťastie a lásku.
S láskou, vaša Bibiána.