Prešli už takmer dva mesiace od momentu, kedy sme navštívili útulok. Vybrali sme sa spontánne, len vyvenčiť psíkov. I keď bolo vždy mojim snom adoptovať si psíka z útulku, ani vo sne by som si nepredstavila, že sa môj sen stane čo chvíľa realitou. Bol pekný, slnečný deň. Jeden z mála v šialenom apríli. Ako lepšie využiť čas, než pomôcť druhým? Do útulku chodievam pravidelne aspoň jedenkrát ročne pomôcť s venčením psov. Vždy sa vopred ozvem, dohodnem a vyrážam. Aj tentokrát som pre istotu zavolala, či vôbec majú otvorené pre verejnosť, nakoľko situácia bola všelijaká. A mali. Vydali sme sa do útulku a myslím si, že v ten deň sme nemohli urobiť lepšie. V útulku bolo mnoho psov, každý niečím výnimočný. A vtedy ho priateľ zbadal.

Krásneho bieleho psíka ležiaceho na paletách vzadu v ohrade. Neprišiel ku nám ako iné psíky. Nechcel piškóty, a to bolo zvláštne. Seriózne. Vždy, keď prídem do útulku a dovolia mi dať psom piškóty, všetci po nich vyštartujú. On jediný však ostal ležať, ani ho nehlo. Vzali sme si ho na prechádzku. Prešli sme sa raz, druhýkrát, tretíkrát. Získal si naše srdce. Bol dokonalý, skutočne. Nádherná psia duša, ktorá už predtým mala domov. Zahraničného študenta, ktorému sa zunoval, odišiel naspäť do svojej krajiny a psa vyhodil z auta pri ceste.. Ramon, ako ho v útulku nazvali, bol spočiatku bojko. Bál sa áut, psíkov, výťahu, vždy zaliezal pod stôl. Bála som sa, či sa niekedy prestane báť. Všetci ma však ubezpečovali, že to chce čas. Vraj psíkovia z útulku sú iní. Majú svoj príbeh, žili na ulici, mnohokrát boli týraní a bolo im nepekne ublížené.

Postupom času sa však Ramon prestal báť. Autá už nevníma, so psíkmi by sa občas rád pohral a do výťahu vstupuje častokrát prvý on. Aby sa na neho nezabudlo, haha. Je to ideálny spoločník, ktorý ovláda množstvo povelov. Spočiatku sme sa báli, keď nám v útulku povedali, že Ramon má osem rokov, no strach prešiel ešte v tom momente, ako sa na nás pozrel svojimi psími očkami. Prežil si toho mnoho a sme radi, že sme mu mohli dať domov. Ramon bol psík, ktorého sme po venčení nevedeli dať naspäť do ohrady. Zapieral sa, sklopil uši, aj chvost. Nemohla by som ho v útulku nechať. Doma, po okúpaní, som si všimla jeho malé ranky na tele. Zrejme bol viackrát napadnutý inými psami, a z toho plynul jeho strach. Psíkom z útulku treba nechať dlhší čas, kým sa adaptujú, no verte, že vám dajú mnoho lásky. A všade budú pri vás. Ako náš Ramon, náš parťák.

Prečo dať šancu psíkovi z útulku?

Aby to nebolo len o Ramonovi, rada by som tento článok venovala aj ľuďom, ktorí premýšľajú nad psíkom z útulku, no nie sú o tom zatiaľ presvedčení. Napísala som pár dôvodov, prečo dať šancu psíkovi z útulku.

• Adoptovaním si zvieratka z útulku uvoľnite miesto pre ďalšieho opusteného tuláčika, ktorý často musí ostať na ulici, lebo útulky a karanténne stanice sú neustále preplnené.
• Každý si vyberie z množstva opustených zvierat, ktoré čakajú na adopciu. Vyberajte srdcom, nie očami.
• Odvďačí sa vám za záchranu bezhraničnou vernosťou a láskou.
• V prípade adopcie dospelého psa získate pokojnejšieho spoločníka, ktorého navyše už netreba cvičiť.
• Získate verného priateľa a parťáka na výlety.
• Vďaka adoptovaniu si psíka z útulku môžete ušetriť na daniach až 50% v porovnaní s kúpou psa od chovateľov.
• Psy z útulku sú menej náročné. Nielen na pozornosť, ale i na stravu. Sú skutočne radi, že majú strechu nad hlavou, sú v teple a nemusia sa báť, že im ublíži iné zviera. Veľmi dobre si to uvedomujú.
• Väčšina útulkov si ešte predtým, ako začne psa ponúkať, zistí, akú má povahu. Hlavne ako reaguje na ľudí, deti rôzneho veku, iné psy a mačky.
• V útulkoch môžeme nájsť mnoho rôznych čistokrvných psov tak isto ako krížencov, z ktorých si môžeme vyberať.
• Ak si vezmete psa z útulku, ponúkate mu tým novú nádej na prežitie krásneho života.
• A mnoho ďalších dôvodov, prečo dať prednosť adopcii psíka z útulku pred kúpou (mnohokrát od pofidérnych zdrojov).

Vzali by ste si psíka z útulku?