PREDĹŽENÝ VÍKEND V RÍME
Taliansko. Moja vytúžená krajina. Páči sa mi ich jazyk, kultúra, správanie. Je to miesto na ktoré by som nemala problém chodiť hoc aj každý mesiac. Ba dokonca, kľudne by som do Talianska odišla žiť. A preto, keď sme s partnerom videli spiatočné letenky za 32€ pre jedného do Ríma, bolo rozhodnuté. Cestujeme. Bola to moja prvá cesta lietadlom, ktorú som si začínala uvedomovať až pri vstupe do lietadla. Neverila som, že idem opäť po mnohých rokoch do Talianska. Dokonca lietadlom, ktorým to trvalo len niečo málo cez hodinu. Azda netreba vravieť, že autom nám to pred niekoľkými rokmi trvalo celú večnosť. To, že som opäť na území Talianska som začala poberať až po výstupe z lietadla. Ako som spomínala, bola to moja prvá cesta lietadlom a počas štartu som mala silný úzkostný stav. Myslela som, že sa zbláznim, no cesty späť už nebolo. Upokojila som sa až „hore“, keď sme vzlietli. Neopísateľný pocit. zhora sa všetko javí úplne inak, ako keď sme nohami pevne na zemi.
Náš predĺžený víkend v Ríme začal vo štvrtok v skorých ranných hodinách. Prišli sme na letisko, kde nás čakal odvoz priamo do hotela. Cesty boli príšerné a všade bolo mnoho odpadkov. Spadli mi ružové okuliare. Rím som si predstavovala úplne inak. Po necelej hodine na ceste sme boli vytrasení ako nedeľné rezne. Prvý nepríjemný dojem však opadol hneď, keď sme vstúpili do nášho hotela La Fenice. Tri noci v tomto hoteli nás stáli zhruba 200€ pre dve osoby. Raňajky sa podávali formou švédskych stolov, kde ani jedno ráno nechýbalo sladké pečivo z lístkového cesta alebo iné, domáce koláče. Mali sme možnosť využiť raňajky na streche, no nakoľko bolo ráno chladno, na streche sme sa len odfotili. Výhľad bol úžasný. Kdekoľvek sme šli, boli výhľady nezabudnuteľné, jedinečné a pre mňa dokonalé.
Prvý deň po príchode na hotel sme ešte nemali raňajky v cene, a tak sme si zložili naše príručné mini batožiny na recepciu a vyrazili sme túlať sa po Ríme. Po celej ceste nám vyhladlo a prvá reštaurácia, ktorá bola blízko hotela, bol Mc Donald’s v historických priestoroch. Neverila som vlastným očiam. Vlastne nikto z nás turistov. Najedli sme sa a šli sme ďalej. Rím má veľa čo ponúknuť, mali sme skutočne dni nabité programom. Také dni mám najradšej. Naše kroky nás hneď prvý deň zaviedli do Vatikánu, kde sme sa boli pozrieť do interiéru baziliky sv. Petra. Na vstup sa čakalo v radoch, kontrolovali sa covid – passy, respirátory, kabelky a bundy. Bezpečnostná prehliadka. Z baziliky sme sa vydali naspäť do Ríma, do Panteónu. Rímskeho kostola s historickými hrobkami. Opäť nás čakala kontrola covid – passov. Hneď v prvý deň sme sa boli pozrieť aj na Piazza Navonu – elegantné námestie, ktoré sme mali pár krokov od hotela. Nechýbali ani španielske schody, ktoré sa na tomto námestí nachádzajú. Pokračovali sme sa pozrieť na fontánu štyroch riek a po nej nás čakala večera. Musím priznať, že talianska pizza mi príliš nechutila. Ani cestoviny neboli bohviečo. Priemerne sme za večeru pre dvoch zaplatili cca 50€.
Na druhý deň sme sa vydali do kolosea, kde sme strávili hádam celú večnosť. Príjemné strávený čas v krásnom a historickom prostredí. Koloseum rozhodne nie je preceňované. Ak milujete históriu, nevynechajte ho. Počas dňa, ktorý sme trávili v koloseu a pri koloseu, sme si prezreli aj Palatin – historické miesto s rímskymi ruinami, Caracallovy lázně – ruiny obrovckých rímskych kúpeľov, Konštantínov oblúk z roku 315, Kapitol – námestie na kopci z dielne Michelangela, Titov oblúk z 1. storočia, Forum Romanum – vykopávky z rímskej ríše, Maxentiovu baziliku z roku 306, chrám Castora a Polluka a mnoho ďalšieho. Náš druhý deň sme toho stihli mnoho, dôkazom je aj Domus Aurea – pozostatky Nerovho veľkého vilového komplexu, kde sme tiež chvíľu pobudli. Poobede sme sa ešte vybrali pozrieť si pamätný monument z bieleho mramoru. Opäť miesto s nádherným výhľadom na Rím a terasou na streche. Večer sme zakončili večerou pri fontáne Di Trevi, azda najznámejšej fontáne v Ríme.
Posledný deň nás čakala exkurzia na anjelskom hrade, kde sme si opäť na vrchole hradu vychutnali očarujúci výhľad s pravým talianskym kapučínom. Po exkurzii na anjelskom hrade sme sa s partnerom vybrali pozrieť si Ústa pravdy – mýtická tvár muža vytesaná do kameňa – ku ktorým sa viaže zaujímavá legenda (schválne, či si ju niekto nájde na internete:)). Cesta ku ústam pravdy viedla cez Circus Maximus – kamennú arénu na veľké rímske podujatia. Večer sme zakončili prechádzkou po bohémskej štvrti Trastevere. Dokopy sme počas celých troch dní prešli necelých 50km a videli niekoľko desiatok pamiatok. Rím odporúčam všetkými desiatimi a verím, že sa tam čoskoro opäť vrátime.
